Neskoré poobedie stredy 25. marca 2026 naše auto zastalo pred chatkou v rezorte Plitvických Jazier v Chorvátsku. Čo nás odnieslo tak ďaleko od Slovenska, pýtate sa? Boli to Majstrovstvá Európy Juniorov (MEJ) no a v čom inom než v go.
Otvorenie turnaja bolo naplánované až na večer, takže sme mali dostatok času prejsť sa na miesto konania cez miestne lesy a po okraji najkrajšieho národného parku Chorvátska, Plitvické Jazerá. V diaľke boli pozorovateľné vodopády, stromy kvitli a kvety sa pýšili najrôznejšími farbami dúhy. Preto nás o to viac prekvapilo, keď z čista jasna na druhý deň napadlo 10 centimetrov snehu.
Vráťme sa však ešte na chvíľu na otvorenie. V budove, kde sa konali MEJ, Hotel Jezero, sme sa stretli so zvyškom slovenskej výpravy. Zúčastnilo sa spolu 10 juniorov vo všetkých vekových kategóriách. V U21 Ondrej Králik 4D, Oliver Seman 2D a Michala Chalmovianská 1D, v U16 Damián Seman 4k a Adela Chalmovianská 20k a v U12 Mihály Szilard Papp 2k, Jurko Kráľ 15k, Mirelka Chalmovianská 16k, Riško Kráľ 18k a Johanka Kráľová 19k.
Turnaj bol zahájený v sprievode vystúpení miestnej ZUŠky a vynikajúceho klaviristu, no a vo všeobecnosti panovala veľmi príjemná atmosféra počas celého turnaja. Hralo sa primárne vo veľkej hale hotela, ale top tri dosky U21 a U16 spolu s prvou doskou U12 mali vlastnú miestnosť, kde bolo menej ľudí a všeobecného ruchu.
Okrem hlavného turnaja sa hralo aj párové go, ktorému sa však Slováci vyhli veľkým oblúkom a v nedeľu, už po ukončení hlavného turnaja sa konal turnaj tímov, ktorý Slováci taktiež nepoctili svojou prítomnosťou. Boli prítomní aj skvelí učitelia na rozbory partií, a to Lukáš Podpěra, Ioan Elian Grigoriu a Mirta Medak.
Nasledujúci deň, teda štvrtok sa hrali dve partie, jedna ráno a jedna hneď poobede. Vybrali sme sa teda zavčasu, aby sme stihli cestou na miesto hrania poobdivovať bielu krajinu, ktorá sa zo dňa na deň rozhodla, že vlastne ešte nebol čas zakvitnúť. Na obed sa chodilo buď priamo v hoteli do jedálne, alebo sa dalo ísť prejsť do okolitých reštaurácií, čo bola možnosť, ktorú sme zvolili aj my po letmom pohľade na ceny v hoteli.
V piatok ráno, neočakávam, že mi uveríte, ale bolo to tak, sme takmer nevedeli identifikovať kde stojí naše auto. Nebolo to kvôli množstvu áut či kolektívnej zábudlivosti, ale preto, lebo jeho jediná stopa bola už len malá nerovnosť na vrchu čerstvej metrovej nádielky snehu. Keď sme auto úspešne oslobodili a dostavili sa do hotela, videli sme, že sme mali ešte relatívne šťastie. Totiž ľudia, ktorý parkovali pred hotelom sa snažili opatrným odhrabávaním snehu zistiť, ktorá kopa snehu je teraz ich majetkom.
Ranné kolo malo byť pôvodne skôr ako predošlý deň, aby sa poskytol dlhší čas na socializáciu večer, no po pár mailoch sa zistilo, že veľa účastníkov nevie, či sa vôbec dostane na miesto hrania, nie to ešte včas. Nakoniec sa teda posúval program a z nášho plánovaného výletu do národného parku nebolo taktiež nič. Turistiku si len veľmi málokto predstavuje ako brodenie sa metrovými závejmi. Práve spomínané brodenie bolo nevyhnutné na to, aby sme sa dostali k našej reštaurácií, ktorá bola zhruba o desať metrov vyššie ako cesta pod ňou. Schodíky, po ktorých sme minule vystúpali, sme našli len vďaka smerovacej ceduli a tak sme usúdili, že si treba vyšľapať brázdu hore na kopec.
Chorvátsko samotné zjavne nebolo pripravené na snehovú kalamitu, pretože aj počas partií sa stávalo, že svetlá poblikávali alebo prípadne vypadla elektrina a bolo nutné zastaviť hodiny. Podobne ani v reštaurácií nešiel prúd a tak nemali navarené a museli sme dlhšie čakať.
Po návrate z výpravy za obedom prebehlo poobedie celkom usporiadanie a zostával posledný deň. Odohrali sa tak isto dve partie a hneď po dohraní poslednej z nich sa konala záverečná ceremónia a vyhlásenie výsledkov.
Najlepšie sa zo Slovákov umiestnil Papp, ktorý skončil tretí v U12 kategórií. V U21 bol najúspešnejší Ondrej Králik na piatom mieste a v U16 Damián Seman na 22 mieste. Kompletné výsledky turnaja sú tu – U12, U16, U21.
Po príjemných dňoch turnaja, ktoré sme strávili v objatí snehu a hraním go, sa slovenská čata pobrala domov. Tešili sme sa vysokej účasti a príjemnej spoločnosti a dúfame, že budúci rok bude aspoň tak úspešný, ak nie úspešnejší ako tento.
Michala Chalmovianská